Beh je jedným z najprirodzenejších pohybov človeka. Paleontológovia tvrdia, že vytrvalostný beh zohral významnú rolu v evolúcii ľudstva a že my ľudia sme predurčení k tomu, aby sme vytrvalostne behali. Ostatní primáty a cicavce síce dokážu vynaložiť obrovskú silu a šprintovať neskutočnou rýchlosťou, po krátkej dobe sa však rýchlo unavia a nie sú schopní pokračovať. Za to my ľudia vynikáme silnými vytrvalostnými schopnosťami. Žiadny iný primát okrem človeka nie je schopný tak dlhej aktivity.

Trénovaný amatér dokáže pravidelne zabehnúť 10 km a dokonca aj maratón niekoľkokrát za rok. Dobre trénovaný bežec by bol pri dlhšej vzdialenosti dokonca schopný predbehnúť i koňa. Takéto vzdialenosti sú pre väčšinu primátov nemožné.

Vytrvalostný beh ako najprirodzenejšia aktivita človeka

Dnešná doba je však iná, moderná. Z evolučného hľadiska sa rútime do hlbokej priepasti, na ktorej dno zatiaľ nevidíme. Našu populáciu sužujú civilizačné choroby, celý svet zaplavuje vlna obezity, chronických chorôb, či psychických porúch, ktoré postihujú stále mladších a mladších jedincov.

Ľudstvo sa vyvíjalo tisícky rokov v náročných podmienkach, na ktoré sa postupne adaptovalo.

„Moderný svet“ však za posledné desaťročia zastihla obrovská vlna modernej revolúcie, ktorá nám uľahčila život a my už nemusíme chodiť, či behať desiatky kilometrov za potravou, zbierať plody ani ručne obrábať polia. Problémom je, že zatiaľ nie sme pripravení racionálne myslieť a rozhodovať sa čo jesť alebo ako cvičiť v dobe nadbytku a pohodlia. Naše telá na to zatiaľ nie sú adaptované.

Hlavne naše stravovacie návyky a aktivity ktorým sa venujeme (alebo nevenujeme) nám ničia zdravie. A tieto naše návyky a vzorce chovania odovzdávame našim deťom, priateľom a ľudom okolo nás.

Vytrvalostný beh ako najprirodzenejšia aktivita človeka

Adaptácia na modernú dobu sa zrejme deje práve teraz, kedy sa intuitívne začíname viac hýbať, viac dbáme o svoje telo a stravovanie. Rada z nás siaha po behu ako najprirodzenejšiemu, najmenej nákladnému a na čas málo náročnému športu, ktorý „očistí telo i dušu“.

Počet rekreačných bežcov každým rokom rapídne stúpa a s vývojom moderných technológií, aplikácií pre rôzne aktivity a sociálnych sietí sa každý túži pochváliť počtom nabehaných kilometrov a priemerným tempom tréningu bez predchádzajúcej prípravy.

Vytrvalostný beh ako najprirodzenejšia aktivita človeka

Po niekoľkých rokoch sedavého spôsobu života je jeho cieľom ubehnúť hneď na začiatku čo najväčšiu vzdialenosť, čo najvyššou rýchlosťou, bez prežitku z pohybu s cieľom „ukázať imaginárnemu svetu svoju silu“.

Bežci častokrát schmatnú prvé botasky, ktoré im vojdú do cesty, rozbehnú sa najrýchlejšie a najdlhšie ako dokážu a vôbec nedbajú o to, ako vlastne bežia.

Tento spôsob behania však vôbec nie je zdraviu prospešný, dochádza k preťažovaniu a narobí viac škody než úžitku.

VYTRVALOSTNÝ BEH AKO NAJPRIRODZENEJŠIA AKTIVITA ČLOVEKA.

Beh by mal byť hlavne symbolom zdravia, radosti z pohybu, úsmevu na tvári a pocitu krídel namiesto nôh. Skutočne to zažívame? Dokážeme uvoľniť myseľ, prestať neústavne premýšľať, analyzovať, počítať kalórie, riešiť tempo a jednoducho len behať rýchlosťou, ktorú si naše telo samo predurčí?

Dokážeme dnes ešte behať prirodzene?

Je skutočne úctyhodné, že sa ľudia začínajú opäť viac hýbať a športovať. Je však potrebné zamerať sa na postupné navyšovanie záťaže a správne prevedenie pohybu. Naše telá nie sú  pôsobením modernej doby úplne pripravené na beh.

Vytrvalostný beh ako najprirodzenejšia aktivita človeka

Preto je veľmi dôležité sústrediť sa na správnu techniku, výber obuvi, kompenzačné cvičenia a regeneráciu. Všetkým týmto témam sa budeme venovať postupne v nasledujúcich článkoch. Máte sa na čo tešiť. Zatial mrkni na bežeckú obuv na Sportby.